K periodizácii slovenskej populárnej hudby a jazzu (1)
Pri periodizácii historického vývoja okruhu nonartificiálnej hudby na Slovensku je potrebné zohľadniť niekoľko aspektov:
- členenie nonartificiálnej hudby na ďalšie žánrové podskupiny, ktoré majú svoj vnútorný vývoj vzhľadom na samotný charakter žánru; patria sem stredný prúd – hitová produkcia, jazz, rock, folk, šansón, country and western a elektronická tanečná hudba hudba;
- kultúrno – politický vývoj na Slovensku a jeho podstatné ideologické zásahy do nonartificiálnej hudby, keďže ide o produkciu, ktorá oslovovala široké masy obecenstva a najmä mládež;
- organizáciu a spôsob riadenia hudobného života na Slovensku, ktoré prešli procesmi voľnej súťaživosti na trhu (1918 – 39), deštruktívnymi zásahmi ideológie fašizmu a nacizmu (1939 – 45), centralizácie (1948 – 89) a decentralizácie (1989).
V doterajších syntetických prácach a monografiách sú tieto tri aspekty zohľadnené rôznym spôsobom. Prvou štúdiou o histórii jazzu na Slovensku je krátka stať Igora Wasserbergera v Jazzovom slovníku z roku 1965.1 Autor tu chápe jazz ako samostatný žáner s jednotlivými štýlmi, jeho vývoj na Slovensku načrtáva po druhej svetovej vojne až do roku 1965, kedy tento Jazzový slovník vznikol. Je kuriózne, ako sa medzi heslá svetových osobností včleňujú aj slovenskí jazzmeni – napríklad pod písmenom „D“ nájdeme popri amerických legendárnych hudobníkoch Milesovi Davisovi, Paulovi Desmondovi aj meno Laca Décziho a Ivana Domináka. Ten istý autor, Igor Wasserbeger,2 v Encyklopédii jazzu a moderní populární hudby I. z roku 1980, druhé vydanie 1983, rozdeľuje dejiny nonartificiálnej hudby na Slovensku na dve samostatné state o histórii populárnej hudby a histórii jazzu v súlade s koncepciou kolektívu autorov. Rockový žáner je tu zaradený do state o vývoji populárnej hudby. Chápe dejiny slovenskej nonartificiálnej hudby ako dejiny jazzu, populárnej hudby a rocku, nepokladá však za potrebné vzhľadom na doterajší vývoj podrobnejšie sa rozpisovať o vývoji rocku. Začiatky histórie slovenského jazzu posúva „na koniec 30. rokov“ na rozdiel od kapitole v Jazzovom slovníku z roku 1965, kde hovorí, že striktne jazzové tendencie na Slovensku začínajú až roku 1953. Periodizáciu chápe v desaťročných intervaloch skôr pragmaticky – ako vývoj v 50., 60., 70. rokoch.
Ladislav Burlas vo svojej monografii3 Hudobná teória a súčasnosť z roku 1978 venuje kapitolu slovenskej populárnej hudbe a rocku pod názvom K teórii populárnej hudby, kde hľadá skôr spoločenské a sociálne významové aspekty, konfrontuje svoj hudobno teoretický prístup s novým žánrovým okruhom. Hovorí o rytme, metre, formových útvaroch nonartificiálnej hudby, upozorňuje, že na Slovensku je veľký rozdiel medzi lyrickou šansónovou piesňou, tanečnou piesňou, muzikálovým piesňovým celkom a hudbou beatovou a rockovou“4. Históriu nonartificiálnej hudby na Slovensku chápe rovnako pragmaticky v desaťročiach – v 50. rokoch, 60. rokoch a pod. V roku 1978 v čase písania vyššie spomenutých prác bol však veľmi krátky odstup od historického vzniku slovenského rocku a ďalších žánrov. Pozitívne na Burlasovej monografii je, že píše o aktuálnych rockových formáciách Gattch a Collegium musicum.5 Rovnako pozitívne bolo, že hľadal spôsob analytického prístupu k populárnej hudbe, avšak z dnešného axiologického pohľadu v neprospech populárnej hudby. Bolo to v čase, keď vyšla zásadná práca Lubomíra Dorůžku k analýze tejto oblasti roku 1977 v zborníku Jazzforschung v Grazi.6 Prístup Dorůžku je však podstatne odlišný.
Ďalší kompaktný príspevok k téme slovenskej populárnej hudby napísal František Turák a je zaradený do syntetických Dejín slovenskej hudby z roku 1996, editor Oskár Elschek.7 V tejto syntetickej práci po prvý krát pristupuje kolektív autorov k dejinám slovenskej hudby s novým aspektom žánrovej a štýlovej mnohovrstevnosti, kde súčasťou koncepcie dejín je aj žánrovo – štýlový okruh modernej populárnej hudby na Slovensku. V Elschekovej koncepcii je však história 20. storočia súčasťou celistvého vývoja od stredoveku až po súčasnosť a tomu zodpovedá aj proporcionalita jednotlivých kapitol. Z celkového počtu viac ako 550 strán syntetických dejín je 20. storočiu venovaná len asi jedna štvrtina. Čiastočne zasahuje do kapitoly Hudba v období romantizmu a národno-emancipačných snáh8, samotná stať Slovenská hudba 20. storočia je na 150 stranách9. Dvadsiate storočie člení na vývoj do roku 1945 a po roku 1945. Teda rok 1945 chápe nielen ako politický a historický predel, ale aj ako prelom po 50 ročnej perióde, po ktorej logicky nastúpi nový prvok, hoci tento predel nevychádza z vnútorných vývojových zákonitostí slovenskej hudby, ale je skôr kultúrny a spoločensko-politický. Turákov krátky príspevok pod názvom Moderná populárna hudba a jazz10 však zahŕňa len vývoj populárnej hudby a rockovej hudby, o ostatných žánroch sa zmieňuje len parciálne. Samozrejme, na takej krátkej ploche ani nie je možné predostrieť vývoj ďalších žánrov jazzu, folku, country and western, šansónu a autor sa musel rozhodnúť, ktoré žánre pokladá za závažnejšie. Keď hovorí o populárnej hudbe a rocku na Slovensku vníma ich podobne ako predchádzajúci autori ako výklad v desaťročných vývojových líniách v 50. tych, 60. tych až 80. rokoch.
V monografii Františka Turáka11 Moderná populárna hudba a džez na Slovensku: vývojové tendencie a kritické reflexie z roku 2003 je vývoj slovenskej nonartificiálnej hudby chápaný v mnohovrstevných žánroch populárnej hudby, džezu, rocku, šansónu, operety a muzikálu. Problematickým sa stáva včleňovanie samostatnej línie svetového vývoja do kontextu vývoja slovenskej populárnej hudby, ako i používanie niektorých termínov – existencia kabaretu, folku alebo šansónu, či v skutočnosti nejde o jednu vývojovú líniu žánru, v minulosti nazvanom malé javiskové formy. V periodizácii sa mieša chápanie vývoja po desaťročiach, od 50. rokov 20. storočia a podobne, do ktorého včleňuje významné prelomové politické medzníky na Slovensku – napríklad rok 1968 alebo rok 1989.
(pokračovanie)
1 Igor Wasserberger: Jazzový slovník. ŠHV, Bratislava-Praha 1965. heslo História – E/Slovensko. s. 279 – 281, ďalej heslá osobností Gustáv Brom, Helena Blehárová, Igor Čelko, Laco Déczi, Ivan Dominák, Ladislav Gerhardt, Juraj Henter, Ivan Horváth, Branislav Hronec, Zuzana Lonská, Karol Ondreička, Síloš Pohanka, Pavol Polanský, Gustáv Riška, Ján Siváček, obsahuje mennú a vecnú časť
2 Antonín Matzner, Ivan Poledňák, Igor Wasserberger a kol.: Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby, Supraphon, Praha 1980, 1983, heslá Jazz V. – dějiny, Slovensko, s. 188 – 190, (autor hesla I. Wasserberger), heslo Moderní populární hudba V. – dějiny, Slovensko, s. 277 – 281 (autor hesla Igor Wasserberger)
3Ladislav Burlas: Hudobná teória a súčasnosť, Tatran, Bratislava 1978, s. 160 – 181
4tamtiež, s. 174
5„Aj naše skupiny Gattcha Collegium musicum patria medzi skupiny s umierneným výrazom.“ tamtiež, s. 175
6Lubomír Dorůžka: Anmerkungen zur musikalischen Analyse von Jazz und Rock. In: Jazzforschung VII/1977, č. 8, Graz, s. 67 – 82
7 František Turák: Moderná populárna hudba a jazz. In: Dejiny slovenskej hudby. (editor Elschek, Oskár), Ústav hudobnej vedy SAV, Asco art and Science, Bratislava 1996
8 Dejiny slovenskej hudby, Asco, Art and Science, Bratislava 1996, editor Oskár Elschek.195 -258
9 tamtiež, s. 259 – 393
10 tamtiež, s. 342 – 359
11František Turák: Moderná populárna hudba a džez na Slovensku: vývojové tendencie a kritické reflexie. Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica 2003
Publikované: Kajanová, Yvetta: K periodizácii slovenskej populárnej hudby a jazzu. In: Slovenská hudobná kultúra – kontinuita, či diskontinuita? Fakulta prírodných vied Žilinskej univerzity, Katedra hudby, Bratislava 2007, s. 101 – 122, BEN&M – KH FPVŽU, Žilina 2007, (Ed. Renáta Beličová), ISBN 978-80-969826-2-2
Zdroj: http://kajanova.zrak.sk/?p=384&lang=sk