Choď na obsah Choď na menu
 


Slovenská populárna hudba - vymedzenie pojmu (6)

16. 4. 2013

Medzi (už tradične) najvýraznejšie postavy slovenskej džezovej scény patrí Peter Lipa, okolo ktorého sa v priebehu jeho pôsobenia zoskupovali viac-menej účelové hudobné telesá v závislosti od ich hudobného zámeru. Už od polovice 80. rokov do roku 1995 Lipa hrával so združením T+R Band, ktoré produkovalo zmes hudobných štýlov od štandardného dixielandu, swingu, úprav skladieb vážnej hudby, rock and rollu, blues a pod. S T+R Bandom hrával Anton Rakický, Alojz Bouda, Fedor Frešo, Stanislav Herko, Štefan „Piťo" Popluhár, Karol Sucháň, Juraj Lehotský, Vladimír Vizár, Jaroslav „Country" Červenka. Po rozpade T+R Bandu vznikla v roku 1997 Lipova hudobná formácia s názvom Peter Lipa Band (Juraj Lehotský, Dušan Húščava, František Karnok, Andrej Šebo, Paľo Bodnár, Cyril Zeleňák, Stanislav Cvanciger).[10]

Mená hudobníkov, ktoré sa nachádzajú v Lipových zoskupeniach spolu s ďalšími kapelníkmi ako je Vlado Valovič, Pavol Zajaček, Braňo Hronec tvoria základ ďalších hudobných formácií džezovej orchestrálnej hudobnej scény dodnes. K nielen tejto scéne patria aj noví hudobníci a vokalisti ako Katarína Korčeková, Soňa Norisová, Helena Krajčiová, Adriena Bartošová, Berco Balogh, Robo Opatovský, Andrej Šeban, Oskar Rózsa, Henry Tóth, Juraj Tatár, Martin Gašpar, Marcel Buntaj. Niektorí z menovaných hudobníkov spolupracovali na spoločných úspešných projektoch Richarda Müllera a Jara Filipa. Richard Müller aj vďaka tejto spolupráci v závere desaťročia, prevzal niekoľko prestížnych ocenení od SOZA a stal sa jedným z najuznávanejších interpretov slovenskej populárnej hudby. V súvislosti so slovenskou hudobnou produkciou konca 90. rokov 20. storočia nemožno zabudnúť aj na pokusy Andreja Šebana, Mareka Brezovskéhoa ďalších hudobníkov dostať na slovenský hudobný trh nové art rockové hudobné diela v podobe projektov podobných zoskupeniu Free Faces.

Po roku 2000

Po roku 2000 je formovanie hlavného prúdu slovenskej populárnej hudby spojené s vývojom zábavného priemyslu (showbiznisu) na Slovensku. Popularita hudobníkov a hudobných skupín je podmienená vzájomným pôsobením hudobných vydavateľstiev a ratingovo atraktívnych komerčných rozhlasových staníc. Silný vplyv na vývoj populárnej hudby majú aj televízne spoločnosti, printové médiá prezentujúce v divácky a čitateľsky atraktívnych témach verejne známe osoby (tzv. bulvár), postupne silnie vplyv verejného sprístupňovania ďalšieho informačného média: internetu.

Slovenská populárna hudba má svoje tzv. stálice v podobe skladateľov, textárov, hudobníkov a spevákov z predchádzajúcich dekád, ktorí majú svoju fanúšikovskú základňu, ktorá je postupne rozptýlená do všetkých generačných skupín. Z nových hudobníkov na začiatku prvej dekády po roku 2000 zosilnela popularita kapiel ako sú IMT Smile, Gladiátor, No Name, Horkýže Slíže, do repertoáru médií sa dostala kapela Desmod, Komajota, Peha, speváci ako Robo Opatovský, Jana Kirschnerová, Katka Knechtová...

Hudobné festivaly stratili svoj súťažný charakter. Stali sa miestom zrazov mládeže, kde pod záštitov rôznych sponzorov účinkujú hudobníci a kapely stredného prúdu, ale príležitosť zahrať si na vedľajších pódiách, neskôr aj na hlavnom tzv. „stejdži“ dostávajú aj začínajúce, alebo menej známe hudobné formácie. Z pôvodne alternatívneho festivalu Pohoda sa stal jeden z najväčších slovenských festivalov, podobne zameraný bol aj Hodokvas. Tieto festivaly napriek silnému zahraničnému obsadeniu poskytovali štedrý priestor aj pre slovenské menej známe kapely, ktoré takto získali viac pozornosti - vznikla špecifická "festivalová scéna", kapely ktoré sa preslávili nie cez masmédiá ale cez ich masívne účinkovanie na letných festivaloch (napr. kapely Hudba z Marsu, Chiki liki tu-a, Karpatské Chrbáty).

Okrem účinkovania hudobníkov a hudobných skupín, ktorí sa do rebríčkov popularity dostali štandardnou cestou, postupného hudobného a osobnostného vývoja, poprípade pomocou súťaží (Coca Cola Popstar, Košický zlatý poklad) mal po roku 2000 na populárnu hudbu na Slovensku svoj vplyv aj dosiaľ nepoznaný druh zábavného žánru: reality show, hlavne britský licenčný model spoločnosti Freemantle s názvom Pop Idol, ktorý je na Slovensku vysielaný pod titulom Slovensko hľadá Superstar. Od roku 2004 do roku 2008 sa konali tri kolá tejto súťaže. Medzi ich úspešných účinkujúcich, ktorí sa výraznejšie uchytili v hlavnom (alebo aj strednom) prúde slovenskej populárnej hudby patrí Zdenka Predná a Peter Cmorík, čiastočne Miro Jaroš, Samo Tomeček, Katarína Koščová, niektorí ďalší ako sú Martina Šindlerová, Robo Mikla, Tomáš Bezdeda, sa udržiavajú v povedomí verejnosti hlavne vďaka svojim mimohudobným aktivitám, osobným vzťahom a ako vhodné objekty pre bulvárne médiá.

Vzhľadom k rozmachu šoubiznisu a zároveň jeho ustrnutiu na jednom bode vývoja, došlo aj k rozmachu tzv. alternatívnej hudobnej scény. Dosť významnú pozornosť poslucháčstva si takto začali získavať aj interpreti aj mimo pozornosti masmédií. Umožnil to nástup internetu, rozmach malých a nezávislých hudobných vydavateľstiev, ako aj hudobných festivalov či médií zameraných i na inú ako komerčnú hudbu. Špecifikom tu je, že medzi túto scénu sú zaraditeľné aj kapely s masívnou poslucháčskou základňou hrajúce súčasný mainstream v slovenskej podobe (Puding pani Elvisovej), projekty kopírujúce viac či menej aktuálne trendy zo zahraničia (Billy Barman), či rovno projekty, ktoré sa v zahraničí stihli presadiť skôr ako na Slovensku (B-complex). Nastáva rozmach elektroniky (Foolk, Pjoni&Ink Midget), hip-hopu (s výrazným presahom do mainstreamovej kultúry - Kontrafakt, Rytmus, H16 A.M.O, Moja reč, Zverina, Vec, Hafner, z menšinovejšie zameraných napríklad Peťo Tázok), či worldmusic, naopak skôr na ústupe sú gitarovky (Diego, Kolowrat).

 

Referencie

  1. Historická revue: džez
  2. a b c d Hospodárske noviny: Slovenská továreň na výrobu hitov
  3. aktualne.sk: Vychádza Antológia slovenskej populárnej hudby
  4. Slovakia Cultural Profiles: Populárna hudba - muzikál a prvé slovenské hviezdy
  5. a b Osobnosti.sk: Siloš Pohánka jazzový hudobník (trúbka, dirigovanie)
  6. Fero Hora vyberá: Hystéria s Beatles a zuby na gitare
  7. Laco Lučenič: Zlé drogy, alkohol, aj zlý sex:
    „Za komunistov sa cenzurovali texty. Ako to prebiehalo v praxi?“
    „Bola na to nejaká komisia. Texty sa posudzovali z dôvodu, či náhodou nie sú ideologicky záškodnícke.“
  8. Slovo: Malá spomienka na veľký festival
  9. Šarm: Mirka Brezovská - Dievča, neplač!
  10. Peter Lipa (oficiálna stránka): Biografia

Zdroj: sk.wikipedia.org

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 

 

Portrét


Posledné fotografie


Facebook



Archív

Kalendár
<< február / 2017 >>


Štatistiky

Online: 2
Celkom: 38095
Mesiac: 981
Deň: 23