Choď na obsah Choď na menu
 


Vývoj a formovanie slovenského rocku v období 1960 – 1968 (1)

8. 12. 2014

Úvod

 

Skúmanie genézy slovenského rocku predstavuje viac vrstevnú problematiku, zviazanú so spoločenskou, politickou situáciou a vývojom v kontexte zahraničného rocku. Napriek značnému časovému odstupu nie je dodnes vyjasnené presné datovanie, periodizácia1 a štýlová stratifikácia slovenského rocku. Z našich výskumov vyplýva, že slovenský rock dospel po počiatočnom kopírovaní do fázy svojej autenticity. Slovenský rock sa vyvíjal v relatívne krátkom časovom horizonte, v ktorom prežíval rozličné fázy. Iný pohľad na tento žáner poskytovali päťdesiate roky v čase prísnej kultúrnej politiky totality, iný v “slobodnejších” a reformovanejších šesťdesiatych rokoch a iný po príchode vojsk varšavskej zmluvy, ktoré de facto znamenali koniec istej epochy.

 

Šesťdesiate roky boli významné pre formovanie slovenského rocku ako svojbytného fenoménu v slovenskej hudobnej kultúre. Toto obdobie, označované ako “zlatá éra”, znamenali posun v dejinách dvadsiateho storočia, pretože vznikli mnohé fenomény, ktoré sú dodnes uznávané ako prototypy,2 či už v podobe masového hnutia hippies, silnejúceho protestného hnutia za práva černochov, menšín, ľudských slobôd a feministického hnutia. Napriek tomu, že bol „východný blok“ uzavretejší voči informáciám zo „západného“ sveta, tieto myšlienky sem prenikli a mali veľký význam pre mladých ľudí v strednej a východnej Európe. Slovenská populárna a rocková scéna mala odlišné charakteristické črty nielen od západného sveta, ale líšila sa aj od českej populárnej a rockovej hudby, hoci sme žili v jednom spoločnom štáte ČSSR. Kým vo svete kulminoval rock and roll, prezentovaný spevákmi, ako Elvis Presley, Little Richards, či Jerry Lee Lewis, na Slovensku koncom 50. rokov na oficiálnej scéne populárnej kultúry dominovala swingová hudba. Tanečné orchestre boli do konca päťdesiatych rokov jedinými nositeľmi populárnej hudby na oficiálnej scéne. Až neskôr sa začali presadzovať rockové – bigbítové skupiny na profesionálnej báze, ktoré pôsobili popri týchto orchestroch. Tanečné orchestre však prinášali aj zahraničné šlágre. Niektoré preberali popri swingových skladbách aj rock and rollové zahraničné hity. Kapelník Braňo Hronec o tom hovorí: „Rock and roll je nástupcom bluesovej hudobnej formy (obyčajne 12 taktov) a zároveň populárneho tanca swingovej éry boogie – woogie. Tento bol reprezentovaný v prvom rade veľkými orchestrami (big bands), ale hrali ho aj malé zoskupenia alebo klavír – často sólový. Ako boogie woogie, tak i rock and roll sa stal súčasťou repertoáru všetkých možných tanečných orchestrov.“3 Fakt, že rock and roll bol súčasťou swingového repertoáru však nemení nič na skutočnosti, že v jeho ére takmer nevznikali pôvodné rock and rollové skladby. Respektíve, že ich preberali tanečné orchestre, ktoré sa sústredili na populárnu zahraničnú produkciu. Dodnes nie je vyriešený problém, či na Slovensku existovala na amatérskej báze rock and rollová scéna, či zasahovala do repertoáru vidieckych tanečných kapiel, alebo jednoducho absentovala, či možno hovoriť o existencii „dvojitej kultúry“ (oficiálnej a neoficiálnej, protestnej a verejne prezentovanej). Staviame teda do pozornosti čitateľa problém, či celá generačná vlna slovenského rocku ako autentického žánru začínala až začiatkom 60. rokov na poloprofesionálnej úrovni, na úrovni profesionálnych rockových skupín až od roku 1963.

 

Repertoár big bandov bol zmiešaný.Tanečné orchestre znamenali pre šírenie rock and rollu významnú úlohu, nie však rozhodujúce. Pre implantovanie rock and rollu do populárnej hudby podľa všetkého áno, ale pre jeho skladateľskú časť nie. Rock and roll mal pre infiltráciu do českej populárnej hudby lepšie podmienky, pretože v Čechách sa už pred druhou svetovou vojnou vytvorili podmienky na prijatie swingu. Podľa hudobného publicistu Lubomíra Dorůžka, bol jedným z faktorov rýchleho prijatia swingu hroziaci nacizmus a fakt, že swing bol generačným protestom proti tejto hrozbe.4 Situácia na Slovensku bola iná. Hlavný smer udávala Bratislava, ako hlavné mesto, ktoré malo veľkú výhodu vďaka geografickej polohe, kde sa presadil vplyv Viedne a Budapešti. Kým v Čechách dominoval dlhodobo swing, u nás sa pred vojnou a aj po nej tešilo obľube slovenské tango, transformované zo svojej pôvodnej argentínskej podoby do novej piesňovej formy.5 Nástup rock and rollu sa na Slovensku vôbec nekonal v nejakej masívnej forme, pretože v tom čase sa slovenská swingová generácia iba vtedy dostávala k svojmu vrcholu.

 

Podľa našich výskumov aj na Slovensku boli hudobníci, ktorí hrávali rock and roll. Spomeňme Vlada Chválneho a Vaska Velčíckého. Obaja však hrávali túto hudbu skôr v amatérskych podmienkach. Ani jeden z nich sa nepriblížil ku speváckemu prejavu českého umelca Mikiho Voleka a de facto sa nestali vedúcimi zjavmi rock and rollu, ktorý vždy staval na silnej speváckej osobnosti. Ďalším zásadným faktom bolo, že swingoví hudobníci jednoducho neprepustili miesto rock and rollu, pretože sa naň hľadelo s nedôverou (ako na všetko nové) a rock and roll pre swingových hudobníkov predstavoval len „zjednodušenú podobu blues,“ a ani samotní swingoví hudobníci neboli ochotní opustiť ťažko nadobudnutú pozíciu. Táto problematika je komplikovaná a súvisela s hlbšími kultúrnymi, politickými a spoločenskými procesmi v slovenskej hudbe. Možno teda skonštatovať, že fáza skladateľského rock and rollu na Slovensku neprebehla, lebo sa nevytvorila autorská generácia. Interpretačné skúsenosti s rock and rollom boli, ale chýbali vlastné skladby so slovenským textom.

(pokračovanie)
 

Poznámky:

 

  1.  Kajanová Yvetta: K periodizácii slovenskej populárnej hudby a jazzu. In: Slovenská hudobná kultúra – kontinuita, či diskontinuita? Fakulta prírodných vied Žilinskej univerzity, Katedra hudby, Bratislava 2007, s. 101 – 122, BEN&M – KH FPVŽU, Žilina 2007, (Ed. Renáta Beličová).
  2.  Šebo, Juraj: Zlaté 60. roky, Bratislava : Marenčin PT, 2008, s. 30.
  3.  Rozhovor s Braňom Hroncom cez email, marec 2011.
  4. Dorůžka, Lubomír: Populárna hudba-priemysel, obchod, umenie. Bratislava : Opus, 1978, s. 45.
  5.  Dorůžka, Lubomír: Populárna hudba-priemysel, obchod, umenie. Bratislava : Opus, 1978, s. 111.

 

Vývoj a formovanie slovenského rocku v období 1960 – 1968
Autor: Daniel Hevier
Publikované: Musicologica 1/2011
http://www.musicologica.eu/?p=223

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 

 

Portrét


Posledné fotografie


Facebook



Archív

Kalendár
<< február / 2017 >>


Štatistiky

Online: 2
Celkom: 38095
Mesiac: 981
Deň: 23