Choď na obsah Choď na menu
 


ARANYOS, Alexander, Ing.

Slovenský skladateľ (* 4.9.1909, Žilina - † 11.12.1987, USA), jeden z prvých slovenských skladateľov modernej populárnej hudby, autor tanga Dita (1933), ktorá je všeobecne považovaná za prvú slovenskú skladbu modernej populárnej hudby vydanú na gramofónovej platni.

 

aranyos_rf2.jpg


ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE:
 

Popis umelca: skladateľ, amatérsky hudobník
Rodné meno: Alexander Aranyos
Umelecké meno: Ing. Alexander Aranyos
Narodenie:  4. septembra 1909, Žilina, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie:  11. decembra 1987, USA (78 rokov)
Žáner: pop, tango, slowfox
Roky pôsobenia:  1933 - 1939
Skladal pre: Štefan Hoza, Dr. Janko Blaho, Štefan Munk
Vydavateľstvá: Ultraphon, Odeon
Súvisiace heslá: HOZA, Štefan, BLAHO, Janko, Dr., PÁLKA, Dušan

 


ŽIVOTOPIS:

Vyštudoval inžiniersky titul ekonómie v Prahe. V roku 1933 napísal ako ódu pre svoju priateľku Editu Scheerovú tango Dita. O jeho vydanie, predbežne iba s predstavou o texte, sa obrátil na v tej dobe už dobre rozbehnuté nakladateľstvo Mojmíra Urbánka v Prahe. Tam mu odporučili vtedy už populárneho speváka Štefana Hozu, ktorý na Aranyosovú hudbu napísal text. M. Urbánek v priebehu dvoch týždňov pieseň vydal tlačou v malom formáte. Vyšla ako 266. pieseň v edícii Písně a kuplety M.U. Na obale bol nápis "Dita - první slovenské tango od A. Aranyose na slova od Štefana Hozi." Vo vnútri už viac po slovensky bolo  napísané: "Dita, Prvé slovenské tango na deskách Ultraphon." M. Urbánek presvedčil svojich známych, zakladateľov gramofónovej firmy Ultraphon Františka a Jána Valentiniovcov, aby ju vydali na platni. Na nahrávanie zabezpečili vtedy najatraktívnejší orchester Melody Boys R.A. Dvorského a Hozovi ponúkli päťnásobok bežného honoráru 500 korún! Onedlho zašiel za Hozom ďalší skladateľ Dušan Pálka so svojou skladbou Nepovedz dievčatko nikomu a požiadal Hozu, aby jeho text doplnil a poopravil. Aj toto tango vydal Mojmír Urbánek v notách vo svojom vydavateľstve. Keď firma Ultraphon pripravovala vydať Ditu na slovenský trh, rozhodla sa ako náprotivok na druhú stranu platne Pálkove tango. Pravdepodobne pre časovú tieseň sa pesnička Nepovedz dievčatko nikomu nahrala iba so sprievodom klaviristu v pomerne voľnom tempe. Platňu pripravili na vydanie koncom roka 1933, na Slovensku vyšla začiatkom nasledujúceho roka. Tak vznikla nahrávka, ktorá sa oficiálne považuje za prvú gramofónovú nahrávku slovenskej populárnej hudby.

O prvenstve Dity ako prvej skladby slovenskej populárnej hudby sa dosť často diskutovalo. Pálka sám hovoril, že už niekoľko rokov predtým zažil pocit úspechu zo svojej tvorby, keď gitarista, spevák a maliar (inak Pálkov rodinný priateľ) zaspieval na plese v Martine jeho pieseň Povedz dievča, či ma rado máš. V nej zhudobnil text svojho spolužiaka z gymnázia, neskôr známeho spisovateľa a básnika Andreja Plávku. Keďže pieseň Nepovedz dievčatko nikomu bola pôvodne napísaná dva roky pred tým, otázka historického prvenstva slovenskej populárnej pesničky je vskutku sporná a súvisí so spôsobom šírenia vtedajšej populárnej piesne. Pieseň Nepovedz dievčatko nikomu (1932) hrával Dušan Pálka v kruhu svojich priateľov, keď ju po prvý raz uviedol v kaviarni Reduta huslista Dieši, a potom bola preberaná a interpretovaná mnohými salónnymi a cigánskymi kapelami. Dita síce mala na etikete uvedený titul „první slovenské tango“, avšak v spomienkových programoch Aranyos často uznával prvenstvo Pálku a jeho tanga Nepovedz dievčatko nikomu.
Alexander Aranyos bol veľkým fanúšikom modernej hudby a amatérskym hudobníkom. V tom čase bol iste lepší manažér svojej tvorby ako Dušan Pálka. Nevedno, kto rozhodol o tom, že pod Ditou bude napísané "První slovenské tango", ale isté je, že pri porovnaní obidvoch skladieb, Dita lepšie napĺňa charakter tanga.

Aranyos sa hudbe venoval iba krátky čas. Ako vyštudovaný ekonóm v zamestnaní veľa cestoval, so Štefanom Hozom sa vídavali len príležitostne. Pri náhodnom stretnutí sa mu zdôveril s obavami pred narastajúcim fašizmom a antisemitizmom v Európe. Hovoril o ponuke na prácu v zahraničí i o vážnom úmysle prijať ju a odísť. V roku 1939 sa vysťahoval do Ameriky.

Najväčší podiel na stvárnení slovenského tanga z historického pohľadu má práve Alexander Aranyos, Dušan Pálka, Gejza Dusík a Ctibor Lengyel-Lenský – v chronologickom radení. Poradie podľa kvalitatívneho prínosu by isteže bolo iné (G. Dusík, D. Pálka, C. Lengyel-Lenský a A. Aranyos.


DISKOGRAFIA:

SP:


Kompilácie:

  • RÔZNI: Antológia slovenskej populárnej hudby (LP / Opus / 1991; skladby: Dita, Prečo nemáš trochu lásky)
  • RÔZNI: Antológia slovenskej populárnej hudby 1. Ešte raz ku tebe prídem; 1934 – 1937 (CD / Bonton  2000; reedícia; skladby: Dita, Počúvam jarný vetrík, Prečo nemáš trochu lásky)

 

BIBLIOGRAFIA:

knižná:

JANUŠKA, Ľudovít, Dr.: Slovenská diskografia (Matica slovenská, Martin 1959)
KOLEKTÍV, Autorov: 
Slovenská hudobná kultúra – kontinuita či diskontinuita?  (BEN & M – KH FPVŽU, Žilina 2007, s. 101 – 122)
MATZNER, Antonín / POLEDŇÁK, Ivan / WASSERBERGER, Igor a kol.: Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby... (Supraphon, Praha 1990, s. 22)
ZELENAY, Pavol/ŠOLTÝS, Ladislav: Hudba, tanec, pieseň... (Hudobné centrum, Bratislava, 2008, s. 81-84, 91, 108)

ostatná:


KAJANOVÁ, Yvetta: K periodizácii slovenskej populárnej hudby a jazzu (1.2.2011, oficiálny web autorky http://kajanova.zrak.sk)
BUČEK, Robert: Editine čierne oči (Dimenzie apríl/máj 2016, s. 60-63)
BUČEK, Robert: 
Kto je autorom prvého slovenského tanga dodnes nie je jasné (bucekst.blog.sme.sk, 29.1.2017)


 


Prezrite si aj ďalšie materiály dostupné v elektronickej forme v Digitálnej študovni Múzea slovenskej populárnej hudby (postupne aktualizované).


 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 

 

Portrét


Posledné fotografie


Facebook



Archív

Kalendár
<< február / 2017 >>


Štatistiky

Online: 1
Celkom: 38095
Mesiac: 981
Deň: 23